Prvá známa písomná zmienka o trvalom osídlení územia Turzovky pochádza z obdobia valašskej kolonizácie, z roku 1580, keď sa spomína ako „locum Predmér“. Majitelia Bytčianskeho panstva, Turzovci,  potrebovali zaistiť svoje majetky na vlastnom území proti prenikaniu valachov z okolitých panstiev. S pomenovaním Turzovka, sa po prvýkrát stretávame v  urbári Bytčianskeho panstva z roku 1592, v ktorom je urobený dodatočný zápis že Turzovka bola založená v roku 1598.

Prvá známa písomná zmienka o trvalom osídlení územia Turzovky pochádza z obdobia valašskej kolonizácie, z roku 1580, keď sa spomína ako „locum Predmér“. Majitelia Bytčianskeho panstva, Turzovci,  potrebovali zaistiť svoje majetky na vlastnom území proti prenikaniu valachov z okolitých panstiev. S pomenovaním Turzovka, sa po prvýkrát stretávame v  urbári Bytčianskeho panstva z roku 1592, v ktorom je urobený dodatočný zápis že Turzovka bola založená v roku 1598. Zakladacie privilégium – lokačnú listinu s vymedzením hraníc vydáva palatín Juraj Turzo v roku 1602. Na jej zadnej strane sa uvádza : Metales pagi Turzovka, aliter Predmir dicti - vyznačenie hraníc obce Turzovka, inak nazývanej Predmier. V ďalšom období, po celé 17. storočie sa používali oba názvy, v prvej polovici 18. storočia sa pomenovanie Predmier vytráca a prevládol názov Turzovka. V prameňoch sa tiež uvádza v rôznych modifikovaných formách: Turzovka, Turzofalva, Turzovafalva, Turzowa, Turzovilla, či Turczowka. Listina uvádza šoltýsa Adama Bonca a 40 osadníkov z Dlhého Poľa. Prvých osadníkov oslobodil zemepán od platenia feudálnych dávok a plnenia povinností na dobu 12 rokov, Adam Bonec dostal od Turzu dedičnú škultéciu pre seba a svojich potomkov. Mal právo postaviť mlyn na mletie obilia s jedným kameňom a vodnú pílu na rezanie trámov. Juraj Turzo nariadil prvým osadníkom, aby čo najskôr vystavili na novom území kostol a faru. Podľa zásady Cuius regio, eius religio – koho panstvo, toho náboženstvo, prvý, drevený kostol v Turzovke bol evanjelický a stál už v roku 1614. V roku 1616 dovoľuje zemepán osadníkom z obce chovať ročne 1 100 oviec, vyháňať ich a pásť salašníckym spôsobom. Po smrti Juraja Turzu a jeho jediného syna Imricha prešlo Bytčianske panstvo do rúk Mikuláša Esterháziho. Ladislav Esterházi dal panstvo  v roku 1649 do zálohu Gabrielovi Illešházimu. Ten obce panstva prenajal rôznym feudálom, Turzovku dostala Beréniovska rodina za 7000 zlatých. Neskôr Esterháziovci vykúpili majetok naspäť. Pred rokom 1674 bola v Turzovke zriadená katolícka farnosť.
Od začiatku 17. storočia sa na Bytčianskom panstve začalo hospodáriť majerským spôsobom. Esterháziovci si panstvá rozdelili na obvody, na čele ktorých stáli inšpektori alebo prefekt. Panstvo malo dvoch obilníkov a to v samostatnom sídle panstva a pre kysucký obvod v Turzovke. Panstvo bolo rozdelené na troch dvorských a Turzovka patrila pod dvorského v Bytči. V Turzovke sídlil hospodár pálenice – kľúčiar.