Výsledky literárnej súťaže na tému Mobily a počítače – súčasť nášho života

Do súťaže bolo zaslaných 37 literárnych prác. Zapojili sa deti zo ZŠ Turzovka, ZŠ Klokočov, ZŠ Vysoká nad Kysucou, ZŠ Podvysoká a ZŠ Olešná.

Práce hodnotil Mgr. Michal Krauter z Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr, ktorý napísal: 

MLADÍ AUTORI A AUTORKY UMELECKY O INFORMAČNÝCH TECHNOLÓGIÁCH V SÚČASNOSTI

Michal Krauter

Vplyvu informačných technológií sa v súčasnej dobe nedokáže vyhnúť snáď už nikto; s dávkou nadsadenia možno povedať, že spoločnosť sa ocitla pod ich paľbou. Ani tieto riadky by nebolo možné čítať, keby ich autor nepoužil pri písaní počítač. Fakt, že informačné technológie ľudí obklopujú, sprevádzajú, formujú i deformujú, si uvedomujú i žiaci a žiačky základných škôl, ktorí svoje úvahy, názory, skúsenosti a postrehy zhmotnili do viet a veršov a vytvorili tak rozsiahlejšie i stručnejšie prozaické a básnické texty, ktoré ponúkajú aj širšiemu okruhu čitateľov a čitateliek. Ústrednou témou, ktorá zjednocuje všetky príspevky, je problematika mobilov a počítačov ako súčasti ľudského života.

Pri čítaní prozaických textov si recipient môže všimnúť oscilovanie medzi realitou a fikciou. Mladí autori a autorky neraz budujú svoje príbehy prostredníctvom vlastných prežitých udalostí (M. Brezinová: Nový mobil, P. Šuba: Môj prvý mobil), inokedy im ako látka poslúži spomínanie a skúsenosti staršej generácie (A. Staníkova: Jašíkove Kysuce). Objavujú sa i príbehy s rozprávkovým pôdorysom. Tí, ktorí si myslia, že rozprávku o Červenej Čiapočke dokonale poznajú, by si mali prečítať ukážku Magdalény Frollovej Vidiny, v ktorej zoznamuje čitateľov s „mobilomilujúcou“ Červenou Čiapočkou. Aj čitatelia fantazijných príbehov si prídu na svoje. Ema Baraníková sníva o Armáde počítačov. A hoci názov vyznieva militárne, potvrdzuje sa, že zdanie občas klame – autorka si totiž želá takú armádu počítačov, ktoré budú ľuďom iba pomáhať, a nie škodiť. Autori a autorky dokážu prekvapiť (nielen) dospelých čitateľov svojím vyváženým pohľadom na moderné informačné technológie. Natália Barancová zoznamuje s Telefónom Fredom, ktorý – na rozdiel od „armády počítačov“ – ľuďom ubližuje – povyšuje sa nad nich, vysmieva sa im a klame. V závere príbehu sa našťastie objavuje teta Eda ako symbol schopnosti vzoprieť sa otročeniu mobilným telefónom. Uvažovanie o časoch, v ktorých informačné technológie ešte nejestvovali, ako aj úcta k schopnostiam ľudského rozumu vytvoriť a zdokonaľovať tieto technológie sú témou ukážky Rebeky Hadrabovej Telefóny a počítače. Nespochybniteľné prínosy informačných technológií, ale aj nebezpečenstvá plynúce z nekritického naviazania sa na ne približujú Viera Čagalová (Mobily a počítače – súčasť nášho života), Natália Marcová (Sociálne siete), Adela Papajčíková (Víťazstvo nad mobilom) a Peter Papajčík (Treba si vedieť určiť priority). Autori a autorky zdôrazňujú najmä negatívny dopad na fyzické (plynúce z nedostatku pohybu) i duševné (závislosť) zdravie nekritických používateľov informačných technológií, nevyhýbajú sa ani problematike vydierania či šikanovania v on-line priestore, uvažovaniu o hodnote skutočného priateľstva, ktoré virtuálne priateľstvo nedokáže nikdy plnohodnotne nahradiť, ako aj nevyhnutnosti rozhodovať sa na osi dôležité – nedôležité, aby ľudia neprepadli naivnej predstave o vlastnej dokonalosti.

Početnejšiu množinu umeleckých textov tvorí poézia. Pozorné čítanie ukážok privádza k povšimnutiu si názorov či postojov, ktoré sa objavujú ako zjednocujúci prvok. Takým je uvedomovanie si mladých autorov a autoriek, že súčasný svet si už ľudia nedokážu predstaviť bez moderných informačných technológií, ktoré ich jednoducho dennodenne sprevádzajú na každom kroku. Vyváženosť pohľadu, o ktorej bola reč pri prozaických textoch, sa spravidla objavuje aj v básňach. Tieto pasáže možno hodnotiť priam ako existenciálne – autori a autorky sa spytujú, kde sa nachádza reálny človek v spleti technológií, kam smeruje, či vie ešte žiť v reálnom svete, či nebyť on-line znamená nežiť, kto koho ovláda – či človek ovláda technológie, alebo technológie ovládajú človeka (nezriedka sa objavuje motív otroka, otroctva). Paralyzujúco pôsobia verše, v ktorých sú vtkané konštatovania o úpadku ľudskosti, keď sa k mobilom a počítačom pristupuje s väčšou úctou ako k človeku. Objavujú sa aj verše s ironickým nábojom, ktoré spomenutú stratu zmyslu pre človeka i realitu usúvzťažňujú s „vyspelou dobou“. Netreba zabúdať, že autormi a autorkami básní sú žiaci a žiačky základných škôl, preto sa, pochopiteľne, v niektorých objavujú aj reflexie o informačných technológiách v žiackych životoch – mobily, tablety, počítače neraz ako príčina straty záujmu o učenie či zhoršujúceho sa prospechu. Niektoré básne reflektujúce aktuálnu pandemickú dobu zase v technológiách vidia pomocníka pre dištančné vyučovanie. Nehodno opomenúť ani vzácny náznak objavujúceho sa lokálpatriotizmu (objavuje sa i v prozaickej ukážke A. Staníkovej Jašíkove Kysuce) – autorky poukazovaním na prírodné krásy Kysúc ponúkajú čitateľom a čitateľkám pendant pasívne stráveného času s mobilným telefónom v ruke. Pre úplnosť a vyváženosť treba povedať, že sa, žiaľ, nezriedka objavujú i básne s celkom nekritickým vyznením, ktorých autori a autorky priam glorifikujú (ba až adorujú) moderné technológie. Vtedy si čitateľ, čitateľka môže položiť legitímnu otázku, kde pramenia takéto extrémne názory mladých ľudí – či nie náhodou opäť v presýtenosti technológiami a v ich ľahkej dostupnosti. A tak sa utvára bludný kruh, ktorý sa dá iba ťažko prelomiť.

Prozaické i básnické ukážky svedčia o tom, že mladí ľudia nie sú ľahostajní k problematike moderných informačných technológií, ako i o tom, že nie je vždy pravidlom, že sú ich bezuzdnými konzumentmi; kritické zhodnotenie prínosov i nebezpečenstiev jednoznačne dominuje nad naivnými predstavami o úplnej neškodnosti informačných technológií. Pohľad na predkladané príspevky ako celok tak ponúka vybalansovaný názor, ktorý je v rozpore s akýmkoľvek extrémom, ktorý by chcel na jednej strane informačné technológie démonizovať, na druhej strane ich význam absolutizovať. K uplatňovaniu podobnej optiky sú pozvaní aj čitatelia a čitateľky.

Víťazi literárnej súťaže:

Próza:

1. Peter Papajčík: Treba si vedieť určiť priority

2. Rebeka Hadrabová: Telefóny a počítače

3. Adela Papajčíková: Víťazstvo nad mobilom

Poézia

1. Lívia Majtényiová: Technika ma svoju moc

2. Sofia Vojtková: Mobily a počítače

3. Lukáš Papučík: Kde nastala chyba?