Návštevnosť
Návštevnosť:
ONLINE:3
DNES:482
TÝŽDEŇ:3924
CELKOM:2025559
Výstavu podmanivých obrazov z tvorby dvoch maliarov Vladimíra Mičienku a Jarmily Marčišovej si môžete pozrieť v rámci podujatí Turzovského leta 2024.
Výstava bude sprístupnená v pracovných dňoch od 26. júla 2024 do 30. septembra 2024.
Vladimír Mičienka sa narodil v roku 1947 v Krnove (ČR). Ešte ako dieťa sa presťahoval na Slovensko do obce Kolárovice pri Bytči, kde dodnes žije.
Vladimír maľoval rád už od detstva. Jeho umelecké prvotiny si povšimol na sporadických návštevách pražský strýko. Nosil chlapcovi obrázkové knihy a ilustrované encyklopédie, v ktorých nachádzal množstvo inšpirácie. Osobitne si cenil podarované pastelky a farbičky, pomocou ktorých mohol spodobovať svoje sny, vytvárať svoje krajiny a zátišia. Hoci životné povolanie banského technika nemalo s výtvarným umením nič spoločné, túžba maľovať ho drží po celý život.
Pred 7 rokmi začal navštevovať kurzy maľby a kreslenia v Klube neprofesionálnych výtvarníkov pri Krajskom kultúrnom stredisku v Žiline pod vedením akad. mal. Stana Lajdu. V spoločnosti ľudí, ktorým učarovala výtvarná tvorba našiel podporu, nových priateľov a spolu s ostatnými členmi sa pravidelne zúčastňuje výstav. Za svoju tvorbu získal oprávnene viaceré ocenenia.
Jarmila Marčišová sa venuje kresleniu od svojho detstva. Aj preto vyštudovala školu umeleckého priemyslu a neskôr multimédiá a dizajn na Baťovej univerzite v Zlíne.
Svoj ďalší život zasvätila pedagogike a štúdiu literatúry. Nikdy však neprestala tvoriť a objavovať nové techniky a možnosti sebavyjadrenia. Od kresieb, malieb, grafiky, až po umeleckú fotografiu a módny dizajn. Expresivita kresby a maľby vytvorené s veľkým citom pre farbu podporujú kvalitu jej tvorby. V nej dominuje lásku k prírode, živočíchom i pestrej kvetene. Pritom nie je popisná a jej tvorba sa často pohybuje na hranici abstraktného umenia, v detaile doplnenom o konkrétny prírodný element. Jarmila často pracuje s hmotou farby, na ktorej vytvára štruktúry, ktoré po zaschnutí upravuje lazúrnou farbou. Experimentovanie je pre jej tvorbu charakteristické. I keď sú mnohé jej diela plnofarebné, najmä abstrakcie kvetín, často svoju škálu volí výhradne v sivých tónoch. Hľadá bohatú škálu odtieňov medzi mantinelmi čiernej a bielej. Aj v tomto priehrští sivých odtieňov však necháva zažiariť pastelovú farebnosť. Podobne, ako keď cez rannú hmlu preniknú slnečné lúče a začne sa vynárať farebnosť rozkvitnutej záhrady. Jej tvorba je neustále hľadanie ideálu krásy, dokonalosti a čistoty. Odkrývanie seba samej prezentovala na viacerých samostatných i kolektívnych výstavách, ktoré jej priniesli zaslúžene kladnú spätnú väzbu.