Mestské múzeum Karola Točíka vás pozýva

na prehliadku stálej expozície pod názvom

ZO ŽIVOTA V STAREJ TURZOVKE 

(bývanie a hospodárenie)

Ľudové pranostiky v dvanástich mesiacoch roka

O počasie sa ľudia zaujímali od nepamäti – to, že ho dokázali predvídať na základe svojich pozorovaní, im neraz pomohlo prežiť v ťažkých podmienkach. Vďaka tomu počasie a s ním spojené ľudové pranostiky, ktoré nám po sebe zanechali naši predkovia, stále pútajú našu pozornosť. Mnohé z nich sú aktuálne ešte i dnes.

Veď posúďte sami...

Máj o počasí

• Keď sú začiatkom mája noci mesačné, studené, rosnaté, taký by mal byť aj celý máj
• Ak v máji na nebi často búrka vstáva, po celé leto tuhé vetry máva
• Za mokrým májom ide suchý jún
• Májová kvapka za dukát stoji
• Májový dážď padá – zlato padá
• V mesiaci máj padajú najväčšie rosy
• Ak padá sneh v máji bude hojne trávy
• Ak na prvého mája večer prší, bude celý rok pekne
• Pred Servácom niet leta, po Serváci niet mrazu
• Pankrác, Servác, Bonifác – zamrznutí svätí
• Dočúrana –Žofka
• Svätá Žofia víno popíja

O úrode a poľnohospodárstve

• Chladný máj bez mrazu gazdovi je milý, bude mnoho sena, bez chyby v obilí
• Studený máj – v stodole raj
• Keď sa v máji blýska, to si sedliak výska
• Ak ani raz v máji zem sa nenapije, smutné bude hospodár spievať pašie
• Keď v máji často hrmí rok býva požehnaný
• Májové blato pre hospodára zlato
• Májové hrmoty nerobia trampoty
• Máj chleba daj
• Ak je máj záhradníkom, býva i roľníkom
• Chladný máj je pre ovocie raj
• Keď v máji chrusty poletujú, tiež dobrý rok sľubujú
• Suchý máj, skúpy rok
• Svätá Žofia stromy rozvýja
• Svätá Žofia ľan rozsieva
• Žofia sadí mak
• Svätý Florián úrodu nám chráň

Stavanie mája –  váľanie mája

Máj, lásky čas. To sa prejavovalo aj vo zvykoch. Ak mal mládenec záujem o dievča, postavil jej máj, čo bola žrď zo smreku, prípade z jedle. Na tenšom konci bol pripravený vŕšok zo stromu (tri – štyri vence vrcholu stromu) Máj mládenci postavili dievčaťu z večera do rána. Niekedy sa dohodli mládenci z osady, či „pľacu“ a postavili dievkam spoločný jeden máj.  

Máj postavili buď podvečer pre 1. májom alebo v deň 1. mája. Dievky ho ozdobili stuhami z krepového papiera. Chlapci pri tom zahrali na heligónke a zaspievali. V ten deň mala byť dievčina pobozkaná pod čerešňou od svojho mládenca, aby spečatili svoju lásku.  Zároveň, aby bola krásna a šťastná.

Na konci mája mládenci máj zvalili a potom bola veselica, zábava – „majáles“.  Ak bola dievčina protivná, nedostupná, stalo sa, že jej do záhrady postavili metlu, či niečo podobné. Stavanie mája je jeden z najstarších ľudových zvykov a tradícií ešte z čias stredoveku. S májom ľudia spájali aj rôzne pranostiky, sledovali počasie a podľa toho predpokladali úrodu aj ročné obdobie.

Hospodárske zvyky – orba, sejba

Jar  - príroda sa prebúdza po zimnom spánku, tráva vyrastá zo zeme, polia čakajú na svojich hospodárov.

Na jar mávali veľa práce, najmä roľníci a gazdovia. Aby pole dobre zarodilo muselo sa na jeseň a na jar pole naviezť hnojom, ktorý sa zaoral. Do hnoja gazdovia zapichovali zelenú vetvičku, aby bola dobrá úroda, aby sa siatie zelenalo. Koňom pred prvým oraním zapichli muži do chomuta vetvičku posvätených bahniatok, aby koňa nikto neuriekol a na chomut pripevnili od úreku červené strapce.

Začínali sadením zemiakov, kapusty, siatím obilia, ľanu. Na Jozefa začínali prvé prípravy na jar. Krájanie zemiakov na sadenie. Zemiaky sa rozpolili na 3 – 4 časti „okrajki, šupki, sadzoki“, ktoré sa sadili. Okrajki sa varili pre prasatá. Prv ako začal gazda orať, vložil do brázdy jednu halúzku bahniatok „kočaniek“ , aby bola dobrá a požehnaná úroda. Gazdinu gazda vyváľal po oraní po poli, aby boli zemiaky veľké, hladké a okrúhle. Keď skončili prácu museli si chvíľu posedieť na medzi a oddýchnuť, aby pri robote nenechali všetku silu, aby im ostala ešte povinnosti. Po záhrade sa všetko pohrabalo, ostrihali stromy, kry, pálila sa prísada. Na poli sa strihalo tŕnie, zbierali kamene, gazdovia kuli lemeše na pluhy, motyky a dávali sa do poriadku brány na bránenie pôdy pred a po vysatí obilia.  

Vyháňanie dobytka

S vyháňaním dobytka sa spájali rôzne zvyky. Dobytok sa vyháňal  na pašu na sviatok sv. Ducha, dva týždne po Veľkej noci, keď sa už zazelenala tráva. Predtým ako gazda vyviedol dobytok na pašu z maštale, zapálil bylinky a obmyl dobytok od urieknutie, potom ich pokropil svätenou vodou. Vždy sa dobytok vyháňal na pašu dopoludnia, lebo poobede by to bolo už iba pol dňa na paši. Znamenalo by to polovičný úžitok z dobytka, polovicu mlieka ... Pastieri si zobrali so sebou varené vajíčka, ktoré na paši pogúľali po dobytku, po kravičke, jalovici, aby boli pekné okrúhle ako tie vajíčka. Pastieri si pri prvom pasení museli sadnúť na chvíľu holým zadkom na trávu, aby sa im kravy stále dobre pásli. Všetci sa na pašu ponáhľali, aby nebol nikto posledný, lebo toho posledného volali „zaprdok“.

Dobytok sa ostával pásť celé leto do jesene na poliach, zatváral sa do šop – cholvárkov a ženy prichádzali dojiť kravy priamo na pole a mlieko si odniesli domov na spravocovanie.

Základným poslaním MMKT je nadobúdanie, registrácia, uchovávanie, ochrana a prezentácia predmetov kultúrnej a historickej hodnoty z priestoru tzv. Veľkej Turzovky (do roku 1954 boli jej súčasťou aj ďalšie, dnes už samostatné obce: Dlhá nad Kysucou, Korňa a Klokočov). Predmety sú vytipované na základe terénneho prieskumu a vedeckého výskumu. Zbierkotvorná činnosť je nosnou aktivitou múzea. Múzeum tiež vytvára podmienky a priestor k prezentácii mimoriadnych a stálych výstav, ktoré môžu presiahnuť región jeho pôsobenia.

K základným odborným činnostiam múzea patrí tiež odborná správa zbierkových predmetov (nadobúdanie, systematické spracovanie, kontrolná revízia, zabezpečenie systematickej ochrany). Súbežne s týmito úlohami múzeum priebežne plní stanovené vedecko-výskumné úlohy a tiež sprístupňuje zbierkové predmety rôznymi formami múzejnej komunikácie. Toto mladé regionálne vlastivedné múzeum si stanovilo ciele, ktorých postupným a priebežným plnením vznikne živá inštitúcia, schopná reflektovať aktuálne dianie v regióne a vytvárať živý dialóg s návštevníckou verejnosťou. MMKT sa takto významne podieľa na tvorbe kultúrneho a spoločenského života v Turzovke a širšom okolí.