Bibliotheca antiqua Taganiana

Fary v minulosti dlho plnili okrem svojej primárnej pastoračnej úlohy aj funkciu vzdelávaciu, keď samotný kňaz alebo častejšie učiteľ-organista boli zároveň i učiteľmi /notármi/ vo farských školách. Kvôli potrebe vzdelávania iných, ale aj pre samoštúdium bola kňazovi prvotným pomocníkom kvalitná knižnica. Spočiatku chýbal systém budovania knižníc. Ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas Mikuláš Oláh nariadil v roku 1559 urobiť súpis fár a vyslal vizitátorov do všetkých archidiakonátov, aby vykonali previerku správcov farností. Komplikovanú situáciu na farách a s tým súvisiaci stav knižníc sa rozhodol riešiť roku 1560, keď počas synody v Trnave arcibiskup podnietil systematické budovanie farských knižníc. Neskôr, podľa záverov trnavskej synody z roku 1611 sa z knižníc zosnulých farárov mali vytvoriť farské knižnice a povinnosťou cirkvi bolo starať sa, aby príbuzní farára neodniesli knihy ani vtedy, ak sa dokázalo, že farár kúpil tieto knihy za vlastné finančné prostriedky. Napriek faktu, že z mnohých farských knižníc zostali do súčasnosti vplyvom rozličných okolností len torzá, z toho, čo sa nám zachovalo, sa dá konštatovať, že viaceré farské knižnice na území Slovenska obsahovali vzácne diela, ktoré počítame k historicky unikátnym exemplárom či už ako jednotliviny alebo ako celky – historické knižnice, hoci obsahovo – tematicky veľmi pestré.

Takéto historické farské knižnice sa rozdeľovali na knižnice farské a osobné knižnice farára. Zoznamy oboch knižníc bývali od polovice 18. storočia zapísané v zápisniciach z kánonických vizitácii. Z nich vidíme, že farské knižnice obsahovali najmä Biblie, teologické či filozofické diela, liturgické knihy (misál, rituál, evanjeliár – ten v dobovej slovenčine), katechizmy, rozličné príručky, homiletické diela a zapísané medzi nimi bývali aj matriky a iné rukopisy, ktoré dnes klasifikujeme ako archívne dokumenty.

Obsah farárovej osobnej knižnice tvorili knihy, ktoré sa venovali morálnej teológii, dogmatike, kanonickému právu, biblii, katechéze, polemike, histórii, geografii, jazykovede, boli tu životopisy svätých a pod. Osobné knižnice boli veľmi individuálnou záležitosťou. Po smrti kňaza sa zväčša osobné knižnice stávali súčasťou farských knižníc.

Podobne sa farská i osobná farárova knižnica budovali aj v turzovskej farnosti, dnes je historická farská knižnica uložená v turzovskej fare.

Historická knižnica Františka Tagániho bola založená v roku 2024, ktorá bola zrealizovaná v rámci projektu „ Po stopách kultúrno-prírodného dedičstva československého regiónu“  keď bola možnosť získať do úschovy zväzky historických kníh, ktoré boli delimitované z Banskobystrickej do Žilinskej diecézy (v súvislosti s pričlenením dekanátu Martin do novozriadenej diecézy). Keďže nová diecéza by tieto historické knižnice nemala kde umiestniť, prestavbou bývalého klubu v KD R. Jašíka a umiestnením časti z delimitovaných knižníc sa aspoň sčasti vyriešila naliehavá otázka ich vhodného uloženia. V knižnici je uložených viac ako 1600 titulov tzv. starých tlačí. Najstaršia titul je z roku 1722 v nemeckom jazyku. Historická knižnica je prístupná verejnosti, v ktorej sa môže študovať výlučne formou prezenčnej výpožičky.

​