NIŤOU PÍSANÉ SPOMIENKY

Výstava ponúka jedinečný pohľad na tradičné vzory, farby a techniky, prenášané z generácie na generáciu.

Výstava je sprístupnená od 2. februára do 31. marca 2026 v čase od 08:00 do 14:00 hod.

Príďte sa potešiť krásou ručnej práce, spomienkami našich starých mám a hodnotami, ktoré majú trvalé miesto v našej kultúre.

NIŤOU PÍSANÉ SPOMIENKY

Výšivka patrí medzi najrozšírenejšie a najvýraznejšie prejavy slovenského ľudového umenia. Už odpradávna ľudia zdobili nielen svoj odev, ale aj bytové doplnky, čím im dávali nielen funkčný, ale aj estetický a identifikačný význam. Podľa vzorov výšivky bolo možné rozpoznať región, z ktorého človek pochádzal a často aj jeho spoločenské postavenie či životné udalosti.

Hoci sa kroje dnes v bežnom živote nenosia, zostávajú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva. Nachádzajú sa v múzeách a žijú ďalej prostredníctvom folklórnych súborov, ktoré uchovávajú a odovzdávajú tradície ďalším generáciám. Vyšívanie, kedysi prirodzená súčasť každodenného života, postupne ustúpilo továrenskej výrobe a dnes sa mu venuje už len menšia skupina nadšencov.

Pre autorku tejto výstavy je vyšívanie nielen dlhoročnou záľubou, ktorej sa venuje od detstva, ale aj formou oddychu, tvorivej meditácie a návratu ku koreňom. Výšivka umožňuje pretvoriť takmer čokoľvek – odev, obrazy či bytové doplnky – a vdýchnuť im nový život.

Vo svojej tvorbe využíva viacero tradičných techník, ako je krížiková výšivka (jednoduchá aj dvojitá), retiazkový, šikmý či vrkôčikový steh, počítanie nití, plnú výšivku aj richelieu. Pracuje s rôznymi druhmi látok a vyšívacích nití, pričom osobitné miesto majú vankúše, ktorým dáva nový farebný výraz a súčasný charakter.

Vzory zbiera z rôznych zdrojov – od starých predlôh z domácností až po fotografie, ktoré precízne prekresľuje a následne pretvára vlastnou farebnosťou. Každý kus je výsledkom trpezlivej práce, citlivého vnímania detailu a úcty k tradícii.

Vyšívanie nie je len remeslo, ale aj škola trpezlivosti, sústredenia a fantázie. Táto výstava je pokusom uchovať aspoň malú „štipku“ bohatstva ľudovej tvorby a sprostredkovať ju ďalším generáciám – ako tichý, no trvácny odkaz minulosti.